Eva Borušovičová

scenáristka, režisérka a spisovateľka

Vyštudovala scenáristiku a potom réžiu na Filmovej fakulte VŠMU a medzi týmito dvomi profesiami striedavo prebieha. Režírovala filmy Modré z neba, Amálka, ja sa zbláznim a Vadí nevadí a podľa jej scenára bol nakrútený film Jánošík. Pravdivá história. Vyšli jej tri knihy: Jánošík. Pravdivá história, Urobíme všetko, čo sa dá a teraz v lete aj kniha Do plaviek, ktorá zaznamenala nečakaný čitateľský úspech. Ak by ste chceli od nej niečo vidieť v divadle, tak v Nitre sa hrá Štefánik – Slnko v zatmení a v Bratislave 69 vecí lepších než sex. Má tri deti, žije v Bratislave, učí, sníva, miluje plnenú papriku a vôňu chleba, príbehy s pointou a chvíle, keď sa všetko na dobré obráti. Alebo aspoň niečo.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Evka je nielen skvelá spisovateľka, ale aj inšpiratívna žena, ktorá ma zaujala svojím pohľadom na svet. Teším sa, že prijala pozvanie na TEDxBratislavaWomen. (Denisa Sabová)

Katarína Diková Strýčková

protokolistka

Celý svoj profesionálny život sa venuje oblasti medzinárodných vzťahov, diplomatického protokolu a spoločenskej etikety. Vyštudovala žurnalistiku, politológiu a medzinárodné vzťahy a aproximáciu práva na UK v Bratislave. Desať rokov pôsobila na Britskom veľvyslanectve v Bratislave a takmer päť rokov riadila odbor zahraničných vzťahov a protokolu v NRSR. Ako konzultantka pracovala pre viacerých súkromných i korporátnych klientov. Venovala sa hlavne oblasti zahraničnopolitických rokovaní a analýz, komplexnému plánovaniu, príprave a riadeniu oficiálnych a pracovných návštev najvyšších predstaviteľov štátov, príprave a riadeniu európskych i svetových summitov a konferencií, svetových filmových premiér, ale aj individuálnemu poradenstvu a výučbe.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Môj deduško by v roztrhaných nohaviciach nešiel ani len hydinu nakŕmiť. No moderné džínsy majú stále väčšie diery. Láka ma vypočuť si hovoriť o slušnosti ženu, ktorá protokolárne pripravovala návštevu anglickej kraľovnej, no zároveň sa nebojí absolvovať Spartan race.  (Lenka Gondolová)

Edita Révay

molekulárna biologička a univerzitná profesorka

Prvý doktorát získala na Katedre genetiky na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Druhý, už po emigrácii, na Katedre anatómie a bunkovej biológie na izraelskom technologickom inštitúte Technion v Haife, kde sa neskôr habilitovala a získala profesúru. Už tridsať rokov žije a pracuje v zahraničí, pravidelne publikuje v renomovaných odborných časopisoch a prednáša na univerzitách v Haife a v Bamaku. V nazaretskej nemocnici vedie odbor Endokrinológie, virálnych a tumorových markerov. Dlhodobo sa venovala výskumu rakoviny, posledné roky však zasvätila bádaniu malárie. Je spoludržiteľkou medzinárodného patentu na návnadu, ktorá pomáha eliminovať smrteľne nebezpečné komáre prenášajúce maláriu. Projekt jej výskumu od roku 2007 financuje Nadácia Billa a Melindy Gates a Americký inštitút zdravia (NIH), prestížna organizácia zaoberajúca sa biomedicínskym výskumom.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Edita je neuveriteľne inšpirujúca žena: vedkyňa, čo miluje rýchlu jazdu autom a majstrovanie, no keď treba, vyčarí tú najkrajšiu narodeninovú tortu pre vnuka. Pomohla vyvinúť účinný prostriedok na záchranu viac než pol milióna životov ročne a rovnako zanietene vie o tom aj rozprávať. (Monika Kapráliková)

Halina Šimková

forenzná genetička

Vyštudovala antropológiu a genetiku človeka na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity. 16 rokov pôsobila ako kriminalistická znalkyňa v odbore analýzy DNA v kriminalistickom ústave v Prahe. V roku 2005 pôsobila v Thajsku v jednotkách Interpolu pri identifikácii obetí cunami. Teraz sa okrem forenznej genetiky venuje predovšetkým rozvoju bayesovskej inferencie vo forenzných vedách. Patrí medzi zakladateľov Centra pre Bayesovskú inferenciu 4BIN.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Halina je inšpirujúca vedkyňa, ktorá ma zaujala svojím tvrdením, že gén zla neexistuje. A my chceme vedieť viac. Ako to naozaj vo svete genetiky funguje? (Nikoleta Moravcová)

Beyond Invisible

vizuálna báseň

Mysliteľ, ktorý preniká do svojho vnútra astrálnych svetov a pýta sa, prečo ľudstvo nedokázalo udržať mier a harmóniu od prvo-počiatku stvorenia. To je hlavný hrdina vizuálnej básne Beyond Invisible, na ktorej sa spolupodieľali: hudobne Slavomír Solovic, filmársky Ondrej Rudavský.

Ondrej Rudavský patrí k popredným menám domácej animovanej tvorby. V roku 1986 emigroval do USA, kde pracuje s mnohými médiami. Ako režisér sa so svojím nezameniteľným rukopisom podpísal pod množstvo filmových projektov, natočil videoklipy pre Mobyho, Dead Can Dance, Esperanzu Spalding, ale aj pre slovenskú speváčku Janu Kirschner.

Slavo Solovic je slovenský skladateľ, dirigent a hudobný producent. Je autorom hudby k desiatkam divadelných predstavení (GUnaGU, SND, Divadlo Aréna, Štúdio L+S), ale aj filmov. Spolupracoval na albumoch Richarda Müllera, Zdenky Prednej, skupiny Kryštof, ako aranžér a dirigent sa podieľal na projektoch Korben Dallas Symphony, Sendreiovci le Orchestroha.Vytvoril aj svoju operu Haydn večeria s Mozartom.

Prečo vám ich chceme predstaviť?

Tvorbu oboch pánov registrujem už dlhšiu dobu a ked vznikol spoločný projekt, povedala som si: vau, to bude paráda! Projekt Beyond Invisible spája pre mňa fascinujúci abstraktný svet animácie so vznešenosťou klasickej hudby. Ako pán Solovic povedal v jednom rozhovore: „Je to taký zvláštny pohľad na vesmír plný neuveriteľných obrazov a riadi ho len logika pocitov.“ (Nikoleta Moravcová)

Veronika Gálová

Amazonka

Pochádza zo Spišskej Novej Vsi, do Bratislavy sa presťahovala kvôli štúdiu ekonómie a až do minulého roku bola bežné mladé dievča. Po skončení univerzity si našla prácu, priateľa a voľný čas trávila športovaním alebo v prírode. Jej život nabral nečakaný smer, keď si nahmatala hrčku v prsníku. Stala sa aktívnou členkou občianskeho združenia Amazonky a dokonca založila blog Vždy s úsmevom, v ktorom zdieľala priebeh onkologickej liečby i presvedčenie o dôležitosti pozitívneho prístupu k životu.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Rakovina sa nás týka viac, ako sme ochotní pripustiť. Hoci zápas s ňou nie je jednoduchý, nemusí nevyhnutne prinášať len smutné príbehy. Veronikin príbeh je naviac unikátny v tom, ako dokáže na rovinu rozprávať o vysporiadaní sa so stratou jedného zo symbolov ženskosti v mladom veku. (Monika Kapráliková)

Nina Mikušková

herná dizajnérka

Zaujíma sa o rozostrenie rozdielu medzi umením a životom ako metódou na posilnenie angažovanosti v každodennom živote. Absolvovala Fakultu Výtvarných Umění v Brne, ateliéru Tělového designu Lenky Klodovej. Počas štúdia získala skúsenosti na Belgickom KASK štúdiom dokumentárnej fotografie, na Zagrebskej Akadémií sa zaoberala sociálne angažovaným umením a v Škótskom Dundee sa zameriavala na verejný priestor. Na začiatku roku 2017 sa vrátila z pracovnej stáže v Glasgovskej CCA, kde spolupracovala s kurátorkou Vivianou Checchiou na Public Engagement programe a príprave výstavy o sociálne angažovanom umení. Jej práce sa často zaoberajú každodenným životom, komunitami a vyzývajú k participácií. Aj preto vytvorila hru Been There Together, ktorá ponúka zámienku zaujímať sa o svoje okolie a byť odvážnejší vo verejnom priestore.

Prečo vám ju chceme predstaviť?

Človek príde na letisko a čo robí počas trojhodinového čakania? Čakanie si kráti hraním sa na telefóne, či listovaním facebooku. Ja sama sa snažím eliminovať krátenie si chvíľ ťukaním do telefónu. Nina vymyslela voľne dostupný nástroj, ktorý poskytuje únik z virtuálneho sveta späť do reality a je to úžasné. (Nikoleta Moravcová)

Jana Bučka a Lenka Moravčíková-Chovanec

režisérky

Jana Bučka vyštudovala herectvo činoherného divadla na DAMU v Prahe a dokumentárnu tvorbu na VŠMU v Bratislave, absolvovala tiež viacero študijných stáží na divadelných školách v Rumunsku, Mexiku či Španielsku. K jej najznámejším filmom patria oceňované Cigarety a pesničky a Zvonky šťastia, oba spolurežírovala s Marekom Šulíkom a oba spracúvajú témy z prostredia slovenských Rómov. Jej filmografia tiež zahŕňa množstvo televíznych dokumentárnych filmov, medzi iným Izabela Textorisová (portrétny dokument z cyklu Prvá) o prvej slovenskej botaničke a dokument Biomasaker (v rámci cyklu Biele vrany a hrdinovia medzi nami), ktorý rozpráva príbeh jednotlivca v boji s mocenskými štruktúrami a zároveň poukazuje na odvrátenú stranu využívania alternatívnych zdrojov energie.

Lenka Moravčíková-Chovanec absolvovala štúdium réžie dokumentárnej tvorby na VŠMU v Bratislave. Za absolventský film Listy prezidentovi získala v roku 2000 Cenu Literárneho fondu SR. Po materskej dovolenke viedla od 2004 do 2007 tím audiovizuálnej tvorby na Ministerstve obrany SR, pre reláciu Profesionál nakrúcala mierové misie Spojených síl a NATO. Po páde vojenského lietadla AN-26 režírovala film “42”. Po roku 2007 v slobodnom povolaní redakčne pripravovala a režírovala aj dokumentárne filmy a cykly Najväčšie tragédie Slovenska, portrétne dokumenty Irena Blühová a Ľudmila Pajdušáková (epozódy z dokumentárneho cyklu Prvá) či Zdravie za milión (v rámci cyklu Biele vrany a hrdinovia medzi nami).

Prečo vám ich chceme predstaviť?

Hneď ako sme začali pracovať na TEDxBratislavaWomen s cieľom predstaviť zaujímavé ženy, napadol mi dokumentárny cyklus Prvá producentky Barbary Janišovej Feglovej. Jana a Lenka nám predstavia tie ženy z cyklu, ktoré mohli spoznať najintímnejšie vďaka tomu, že ich osudy spracovali ako režisérky jednotlivých častí. Nesmierne sa teším na to, ako sa tento koncept premietne z obrazovky na javisko. (Lenka Gondolová)